Veríme, že nič nie je vecou náhody. Ani to, že teraz čítate tieto riadky. Nie, ten klik na link nebol o náhode. Musíte mať v sebe aspoň štipku energie, ktorá nás dostala na jednu vlnu. A tak HĽA! Ste tu!

HĽA nie je len oblečenie. HĽA je energia. HĽA je názor. HĽA je životný štýl.

10 rokov sa venujem práci s deťmi a mládežou. Začínal som ako animátor a raz som pripravil súťaž pre deti v hode krúžkami na terč na zemi. Kto získa viac bodov vyhráva. Nakoniec som si išiel hodiť aj ja. Hodil som dobré body a chlapček čo bol na prvom mieste sa z toho začal tešiť. Čudné, hovoril som si. Azda nevie, že prehrá, keď hodím viac ako on?! Keď som stanovil nový rekord, vybuchol nefalšovanou radosťou. Bola tak nádherne skutočná! V ten deň vyhral on, mňa zahanbil svojou čistou detskou energiou. A nebola to náhoda! Mal som si to všimnúť. Lebo hľa, takto vyzerá dobrý svet!

V istom bode – prechode, keď sa z detí pomaly stávajú dospelí, z ničoho nič zvážnejú. Snažia sa viac podobať nám, tým veľkým dôležitým dospelákom. Niekde nabrali názor, že takto sa to má. Niektoré deti však prežijú aj prechod do dospelosti a ich prítomnosť spoznáte veľmi ľahko. Zrazu je v miestnosti lepšia atmosféra a z čiernej sa pri týchto ľuďoch stáva iba jedna farba celého spektra. Všetko berú s nad-HĽA-dom. Energie majú na rozdávanie a aj ju rozdávajú. Berte! Hľa, takto vyzerá veselý svet!

„Odkiaľ tú energiu berú?“ počúvajú často. Chcete vedieť tajomstvo? Čistá energia pochádza z čistého zdroja. Základným a najväčším z nich je príroda. Návšteva našich hôr, riek, dolín, a ich prirodzených obyvateľov dobíja baterky. Nosením HĽA vyjadruješ názor! Názor, že ti táto planéta je domovom a tvoj domov ti nie je ľahostajný. Príroda je pre teba posvätná a čo si z nej vezmeš, to jej chceš vrátiť späť. Hľa, takto vyzerá zodpovedný svet!

Prečo to vieme? Lebo, HĽA nie je len oblečenie, ale ak si už HĽA vyberieš, vedz, že si si vybral kvalitu. Používame len mikiny a tričká, ktoré sú certifikované napríklad WRAP (Worldwide Responsible Accredited Production), Fair Working Conditions, Vegan, EU Ecolabel, či Organic Cotton. Dizajn oblečenia vychádza z kresieb prírody a zvierat, ktoré nám posielali deti z MŠ a ZŠ z celého Slovenska, lebo ako sa u nás hovorí: “Nikto nedokáže nakresliť veci jednoduchšie a čistejšie ako deti.“ Každý návrh vyjadruje životný postoj, takže pozri a vyber! Si pracant, ktorý rád zbiera plody svojej práce (Ježeň), alebo skôr ten, ktorý sa nebojí ani špinavšej roboty (Švinky; Neboj sa, zašviň sa)? Spachtoš, pre ktorého je každá minúta vo svojom brlohu nadovšetko (Dobrúm), alebo jedák, ktorý neodolá žiadnemu dobrému jedlu (Už zase som hľadný). K tomu všetkému, tvoje HĽA je balené do opakovane využiteľných obalov a rozvážané bez uhlíkovej stopy. Takže hľa, takto vyzerá dobrý, veselý a zodpovedný životný štýl!

Slavo, CEO

Táto jar bola pre mňa „prírodná“ – teda ups, pardon, školovprírodná. Strávil som 7 neprerušených týždňov na školách v prírode, ktoré som začínal s úplne iným vnútorným pocitom a nastavením, no postupne som objavil a pochopil svoju „novú“ rodiacu sa misiu, ktorá by mohla v sústave pracovných kvalifikácií znieť – brúsič/nakopávač. Častejšie sa mi chcelo kopať, potom veľakrát škriabať a škrípať (nielen zubami), no pochopil som, že jediné, čo mi zostáva, je len pomaličky „brúskať“ a „brúskať“.

A čo či koho teda? K tomu potrebujeme ešte jednu malú odbočku na vysvetlenie.

Keď som sa pred pár rokmi rozhodol, že mojím cieľom je zostať na Slovensku a niečo tu „vybudovať“, tak som zo žartu vravel, že to robím preto, lebo keď to tu takto nechám/e, bojím sa toho, kto sa o mňa/nás postará na dôchodku. Preto sme začali s bandou skvelých ľudí naokolo robiť to, čo robíme, lebo sme verili (a dnes nielen že veríme, ale už vieme), že dokážeme robiť veci lepšie i kvalitnejšie v oblastiach vzdelávania, osobnostného rozvoja i cestovného ruchu.

A keďže som si to vtedy takto definoval, očividne bola len otázka času, kedy sa vytvoria podmienky, aby som ukázal, ako to chcem urobiť. A tak som naštartoval jarnú prácu v ťažkom ťažobnom a spracovateľskom priemysle hornín. V preklade – zameral som svoju pozornosť cielenejšie a intenzívnejšie na našich animátorov, ktorých som pri sebe ten-ktorý týždeň mal a o ktorých si medzi sebou vravíme a myslíme, že sú neobrúsenými diamantmi.

A čo som sa pri tom dozvedel a naučil? Že sú schopní a chcú rásť, no potrebujú pomocnú ruku, ktorú v dnešnej dobe nie je také ľahké nájsť. Že majú svoje sny a ciele, ktoré raz chcú (a som presvedčený o tom, že sa im podarí) pomocou tvrdej práce dosiahnuť. Že majú pevné a silné charaktery, ktoré nechcú, aby im dnešná v mnohom „pokrivená“ doba zobrala. No na to, aby uspeli, „zúfalo“ potrebujú skutočných lídrov, od ktorých by sa mohli učiť; potrebujú vzory, ktoré im pomôžu otestovať si svoj pohľad na svet; chcú priame a úprimné feedbacky a rozhovory, pomocou ktorých spoznajú svoje silné i slabé stránky, aby mohli osobnostne rásť.

Bol a stále som úprimne potešený, že už po pár dňoch bolo u každého vidieť posun v čiastkových stanovených cieľoch. Nehovoriac ešte o tom, že keď sa mi niekto z nich opätovne objavil na ďalšom turnuse, skutočne to bol už „iný“ človek, ktorý už neopakoval chyby z minulosti. Zistené krásne aplikovali vo svojom osobnom živote i v animátorskej praxi. A to bolo pre mňa veľmi radostné a motivačné.

Neraz som sa pristihol pri tom, že by som bol možno radšej, keby ten rast bol rýchlejší. Je skrátka ťažké vidieť potenciál, ktorý ešte ani oni sami nevidia. Či rozumieť tomu, prečo neberú na vedomie niektoré (dobre) mienené rady, čím niekedy plytvajú svojim talentom a blúdia, no je to zjavne aj výzva pre mňa – dovoliť im to a „netrápiť“ sa tým až tak. Aj ja som si išiel vždy svoje a som rád za to, kde a kým som. Preto sa teším na nové výzvy i nové projekty, v ktorých sa opäť stretnem s tými, s ktorými som už pracoval a uvidím ich posun vpred, a zároveň sa teším i na nové potenciálne diamanty, ktoré pomôžem aspoň trochu obrúsiť.

Najvyššou pridanou hodnotou a zistením týchto týždňov pre mňa a pre našu ďalšiu profesionálnu prácu je, že sa moja radosť po všetkých týchto skúsenostiach delí na 2 smery – prvá je už spomínaná radosť z toho, že vidím jednotlivých ľudí rásť. Druhá, na ňu priamo nadväzujúca, je radosť z toho, že vytvárame niečo, o čom sa ešte len píše v niektorých novo vznikajúcich učebniciach a odborných kruhoch, no my to robíme akosi prirodzene, respektíve je to úplne detailne zapísané v našej DNA. A tým je H2H – human to human biznis. Biznis založený na „obchodovaní“, respektíve spolupráci človeka s človekom, ktorá je jednoznačne oveľa trvácnejšia. Čo je pre mňa ale úplne „šokujúce“, že my  túto opäť ďalšiu „veľkú“ vec, ktorú sme prvýkrát započuli na vyhlasovaní výsledkov súťaže Office roka, nerobíme akosi „učebnicovo“, „nasilu“ a „silene“, ale sami od seba, priamo od srdiečka. Už teraz sa teším, čo ďalšie nás najbližšie (vo všetkých možných sférach) čaká 🙂

-sffk-

Nemali sme žiadne veľké očakávania – okrem poriadneho spropagovania sa, maximálneho zviditeľnenia sa a zbierania lajkov na fotku s veľkým roll-upom podujatia :). No dobre, Maťo stále veril, že vyhráme, ale on už je raz taký.

Poďme ale pekne po poriadku. Keďže ju nás na Slovensku všetko centralizované na západ, tak sme si aj my skoro ráno nastavili budíky, aby sme mohli nasadnúť do vychladeného autíčka (rozumej takého, kde musíš okno zoškrabkať aj zvnútra) a z nášho centrálneho sídla v centre Slovenska sa vydať za novým dobrodružstvom. A viete, ako to asi dopadlo – na západe nič nového. Teda aspoň v počte výmoľov na ceste, dĺžke rannej zápchy (cestnej), oku lahodiacich architektonických skvostov i na cestovný ruch nastavených ľudí… Jednoducho, jedna cestovateľská báseň.

Vyhladovaní a vysmädnutí sme čo-to po príchode popapkali i počajíčkovali z biznis raňajok a už sme trielili do konferenčky, aby sme sa od pánov s mikrofónmi podozvedali, ako môžu kancelárie meniť biznis. – Priznajme si, že sami o tom čosi vieme, keďže sme tu boli, ale zjednodušene povedané, chceli sme si vypočuť, ako v priamom prenose znie veta, (americkí) vedci zistili… 🙂

Prekvapení sme zostali interaktívnosťou, ktorou sa prezentoval prvý prednášateľ a v akčnej debate sme hneď zistili, čo za ľudia sedia okolo nás. Zo zóny komfortu nás pre istotu vytrhol ešte raz, zhruba po hodine, aby sme zistili, čo v práci robíme pre svoje zdravie… Hecovačku 1000 zhybov za mesiac, ktorú majú medzi sebou chlapci z Pixel Federation zatiaľ necháme tak, ale patrilo by sa niečo vymyslieť, čo vy na to? Animačnej kreativite sa medze nekladú. Tipy píšte do komentov. Každopádne však, bonusový bodík pridelený spíkrovi za akčnosť.

Určite vás bude zaujímať, čo nového sme sa podozvedali? – Nuž, potvrdilo sa nám mnoho z toho, čo – nech to znie akokoľvek – dávno vieme. Najdôležitejšia vec v čomkoľvek, čo robíte a v podnikaní o to viac, je silná autentická myšlienka. A človek/ovia, ktorí jej veria, aby so sebou strhli dav/y a všetko pôjde ako po masle. A to je tak šicko. Teda, pardon, Šimo Šicko (z Pixel Federation, ako inak) toto zo seba vyžaroval a nás potešilo, že tu nie sme sami, čo to takto vnímajú a pretavujú do praxe.

K tomu ešte pár výrokov, určite mnohým známych, no zaručene hodných pripomenutia a prepísania z poznámkového bloku do online blogu:
–          Everyone wants to get old, not to be old
–          One time right instead of two times wrong
–          Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní
–          Kancelária nie je produkt, ale servis (zamestnancom)
–          Neplánujte príliš – alebo skôr, berte už dnes na vedomie, že za 18 mesiacov sa všetko zmení…
–          Last but not least – Nema ništa, nema problema 🙂

A toto si zapamätajte, prosím vás, naši milí… Čokoľvek budete robiť, nerobte to pre peniaze, určite však za peniaze, a robte veci srdcom. Tak ako to robíme my. Pretože presne takto vznikol aj náš kanclík, ktorý nás hrial na tele (keď sme ho brúsili, lakovali, vŕtali, či skladali), na očku (vždy, keď ráno odomykáme dvere), i na duši, keď nám ho pochvália hostia, ktorí k nám zavítajú a ktorý už dnes po tejto súťaži patrí medzi jeden z najinšpiratívnejších v republike. Hough! Dozanimovania, priatelia.

(-sffk-)